1916
Podľa výpovede najstarších žijúcich občanov vznikol dobrovoľný hasičský zbor v obci niekedy začiatkom 20. storočia. V roku 1916 bola schválená municipálnym výborom v Bratislave úprava „Požárneho štatútu obce Abrahám“ pod č. 1269/916. Požiarna zbrojnica („hasičská búda“) bola umiestnená v priestoroch, kde sa nachádza tunajšia fara. Bola zriadená z budovy bývalej obecnej väznice (žalára). Hasičský zbor mal k dispozícii ručnú hasičskú striekačku ťahanú koňmi a príslušné náradie. Po postavení fary bola požiarna zbrojnica umiestnená za bývalou školou (objekt potravín). Po zriadení Klubu dôchodcov bola požiarna zbrojnica premiestnená do garáže vo dvore klubu a v roku 1997 do dvora na zdravotnom stredisku.
1921
Podľa výpovedí pamätníkov (informátorov) medzi prvých známych hasičov patrili: Alojz Horváth (veliteľ), František Horváth, Štefan Belko, Koloman Szőllősy, Jozef Neštrák, Michal Neštrák, Jozef Mišovič a Alojz Janík. Vzhľadom na to, že domy bývali v tom čase pokryté šindľom alebo slamou, bolo nebezpečenstvo vzniku požiaru pomerne veľké. Následky po požiaroch boli pre mnohé rodiny tragické. Preto museli byť hasiči v pohotovosti v každej chvíli. Medzi občanmi sa členovia zboru tešili veľkej vážnosti. Občania podľa svojich majetkových pomerov na potreby hasičov aj finančne prispievali. Po I. svetovej vojne vyšlo nariadenie, ktorým Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska z 23. 8. 1921 upozorňovalo všetkých županov na nedostatočnú ochranu pred požiarmi, a na nutnosť budovania hasičských zborov.
1922
Na celoštátnom zjazde Československého dobrovoľného hasičstva v Trenčíne 6. 8. 1922 založili Zemskú hasičskú jednotu na Slovensku. Tento krok umožňoval zakladanie dobrovoľných hasičských zborov v jednotlivých obciach. Pravdepodobne v tomto čase vznikla v Abraháme organizácia dobrovoľného hasičského zboru.
(zľava A. Belko, Š. Kollár, I. Szőllősy, J. Rovenský, veliteľ T. Čambál,…)
50-te roky
V päťdesiatych rokoch boli členmi hasičského zboru: Teodor Čambál (veliteľ), Ján Horváth (trubač), Ján Grosman, Alojz Švehla, Dezider Štefunko, Ignác Čambál, Augustín Čambál, Ján Čúp, Augustín Zigo, Vít Ostradický, Karol Benkovský.
60-te roky
V šesťdesiatych rokoch činnosť dobrovoľného hasičského zboru postupne ochabovala. Odchodom niektorých členov na základnú vojenskú službu (Jozef Krajčovič, Ondrej Laszlo, Bohumil Čambál) činnosť hasičského zboru prakticky zanikla.
70-te roky
Koncom sedemdesiatych rokov bol uskutočnený pokus o obnovenie dobrovoľného hasičského zboru pod vedením Ladislava Fodora a Jozefa Bacigála. Po krátkom čase sa však zbor znova rozpadol.
1997
Organizácia dobrovoľného hasičského zboru bola obnovená až 1.3.1997 za podpory obecného úradu. Členmi sa stali: Alfonz Čambál (veliteľ a predseda organizácie), Marek Banáš (hospodár), Peter Čambál (pokladník), Pavol Čambál, Ivan Banáš, Daniel Kollár, Patrik Kollár, Boris Mišovič, Štefan Palčo, Milan Žgančík a neskôr pribudli Vladimír Jucha a Dušan Bacigál. Organizácia začala vykonávať veľmi aktívnu činnosť. Vo dvore zdravotného strediska s finančným prispením obecného úradu zriadili z garáže hasičskú zbrojnicu, opravili zanedbanú motorovú striekačku v prívesnom vozíku. Z pivnice zdravotného strediska zriadili klubové miestnosti.
(Text a fotografie prevzaté z monografie obce, rok vydania 2004.)
Historická zástava DHZ Abrahám
Historická zástava DHZ Abrahám pochádza zo začiatku 20 storočia. Presný dátum jej vyhotovenia sa nezachoval, ani dátum vysvätenia. Jediná známa zachovaná skutočnosť je tá, že zástavu pre hasičský zbor dala vyhotoviť grófka Ilona Esterházy, ktorá bola zároveň krstnou matkou zástavy.
S vyhotovením zástavy sa taktiež spája meno talianskeho maliara Virgilio Cerezetto Tallos. Podľa výpovedí starších ľudí, ktorí si ešte spomínajú na sviatky pri ktorých bola zástava hasičmi používaná, bola olejomaľba vytvorená samotnou grófkou Ilonou Esterházy, pravdepodobne pod dohľadom spomínaného maliara. Obaja aristokrati majú štítok na žrdi, ktorá sa zachovala spolu so zástavou. Zástava spolu so žrďou bola dlhé roky oddelená, nakoľko zbor nefungoval niekoľko desaťročí. Nikto nevedel kde sa nachádza a či ešte vôbec existuje. Samotná zástava sa našla pri upratovaní kostola v roku 1998 v tzv. grófskej búde. Žrď, o ktorej existencii nikto netušil, sa zrazu objavila až v Španej Doline pri Banskej Bystrici vďaka pani Glosovej. Pani Glosová bola veľkou obdivovateľkou starožitností a pôsobila v Abraháme ako učiteľka v detskej ozdravovni (bývalý kaštieľ Esterházyovcov). Zástava sa dala odborne zakonzervovať (vyčistiť) v rokoch 2003 a 2018 z obecných financií. Dobrovoľní hasiči používali zástavu pri slávnostných a iných mimoriadnych príležitostiach.