Samosprávny kraj
Trnavský
Okres
Galanta
Región
Podunajsko
Počet obyvateľov
1 120
Prvá písomná zmienka
v roku 1266
Rozloha obce
1 578 ha
Rozloha lesa
64 ha
Rozloha viníc
32 ha
Abrahám leží na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny. Celú oblasť možno charakterizovať ako kultúrnu step prevažne odlesnenú. Oblasť Abrahámu má reliéf vlnitých rovín, kde prevládajú černozemné a lužné pôdy. Katastrálne územie tvorí v prevažnej väčšine poľnohospodárska pôda.
Krátko z histórie
Vykopávky archeológov dokazujú, že územie obce bolo osídlené už od praveku. Striedali sa tu kultúry od najstaršieho neolitu až po Slovanov. Prvá písomná zmienka o obci Abrahám je z 5. marca 1231, kedy bol spísaný v Svätom Abraháme (Sanktus Abrahám) testament Šebešom, grófom z Pezinka a Svätého Jura, na majetku svojho syna Abraháma. Ďalšia listina z roku 1266 spomína obec ako Szenti Abraam. Obec v 16. storočí patrila panstvu Šintava, od roku 1817 panstvu Čeklís, ktoré tu malo majer. V obci bol v roku 1561 postavený kostol na kamennej podmurovke. Na cintoríne okolo kostola sa pochovávalo do roku 1780. Najstaršia známa pečať obce s vyobrazením patriarchu Abraháma, patróna miestneho kostola, pochádza z 18. storočia.
Symboly obce
Tzv. Heraldika – oblasť, veda, ktorá skúma erby, ich vývoj, používanie a umenie ich vyhotovovať, ako aj právo ich používať.
Zdroj: Heraldický register SR
Blazón erbu
(Čo je blázon? Blázon je slovný opis erbu alebo vlajky vytvorený podľa heraldických pravidiel, ktorý umožňuje ich výtvarné či fyzické stvárnenie.)
V modrom štíte pod dvoma zlatými osemhrotými hviezdami na zelenej pažiti stojaci strieborný zlatovlasý a zlatobradý patriarcha Abrahám s červeným plášťom na pleciach, pravicou držiaci z pažite vyrastajúcu vysokú zelenú rastlinu s piatimi striebornými zlatostredými kvetmi, ľavicou vysokú zlatú palicu, vľavo vyrastá vysoká zelená listnatá stopka s jednou striebornou heraldickou ľaliou.